Hlavný je rešpekt
Turci sú pre našinca až neobvykle priateľskí, zdvorilí a pohostinní ľudia. Keď vás pozvú do tureckého domu, nezabudnite im priniesť darček. Vhodné je čokoľvek, od kvetov po čokoládu a naozaj niečo reprezentatívne z vašej krajiny (nie však víno a iné alkoholické nápoje, ak sa s hostiteľom práve chystáte stretnúť alebo ak ho dostatočne nepoznáte, pretože mnohí Turci z náboženských dôvodov alebo aj bez nich nepijú alkoholické nápoje, a preto by sa to považovalo za nevhodný dar).
Po príchode do domu si vyzujte topánky hneď za dverami alebo hneď vo dverách, pokiaľ vám majiteľ výslovne nepovolí nechať si ich na nohách. Ale aj vtedy by mohlo byť zdvorilejšie vyzúvať si topánky. A ak naozaj chcete, aby vás rešpektovali, poďakujte hostiteľovi za pozvanie a zložte mu kompliment. Keď ste vo vnútri domu, o nič nežiadajte, pretože vám to určite ponúknu. Hostiteľ sa postará o to, aby ste sa cítili ako doma.
Ľudia v Turecku si vážia starších ľudí, takže v autobuse, električke, metre a v iných formách verejnej dopravy vám mladí ľudia vždy ponúknu miesto na sedenie ak ste staršia osoba, osoba so zdravotným postihnutím alebo tehotná žena, alebo máte so sebou deti.
Je úctivé sa mierne zohnúť (nie úplne ukloniť), keď pozdravíte niekoho staršieho alebo niekoho v pozícii autority.
Skúste používať niektoré turecké frázy. Ak sa budete snažiť ich používať, miestnym určite polichotíte a nie je dôvod na rozpaky. Turci si uvedomujú, že turečtina je pre cudzincov veľmi ťažká a vôbec sa nebudú vysmievať vašim chybám – naopak, budú radi, že sa o to pokúšate, aj keď možno nebudú vždy rozumieť vašej výslovnosti!
Politika
Turci majú vo všeobecnosti veľmi silné vlastenecké a nacionalistické názory a na akúkoľvek kritiku svojej krajiny by sa pozerali s rôznym stupňom nepriateľstva. Aby ste sa nedostali do nemilosti svojich hostiteľov, odporúča sa chváliť krajinu a vyhýbať sa vyťahovaniu čohokoľvek negatívneho o nej.
Nespomínajte arménsku genocídu, kurdský separatizmus ani cyperský problém. Sú to mimoriadne citlivé témy a rozhodne sa im treba vyhnúť. Turecká spoločnosť má k týmto otázkam veľmi emocionálny prístup.
Symboly
Buďte úctiví k tureckej hymne. Neposmievajte sa tureckej hymne ani ju nenapodobňujte, pretože Turci sú na svoje národné symboly mimoriadne hrdí a citliví a veľmi by sa ich to dotklo.
Dajte si pozor, aby ste nezneuctili tureckú vlajku. Neodkladajte ju na miesta, kde ľudia sedia alebo stoja, neťahajte ju, nemačkajte ju, neznečisťujte ju, nepoužívajte ju ako oblečenie alebo uniformu. Nielenže to Turkov veľmi urazí, navyše znesvätenie tureckej vlajky je trestný čin.
Náboženstvo
Turecko je prevažne moslimská krajina, hoci sekulárna, a hoci v Turecku uvidíte rôzne stupne islamskej praxe, pričom väčšina Turkov sa hlási k liberálnej forme islamu, je veľmi neslušné urážať alebo zosmiešňovať niektoré jeho tradície a uistite sa, že sa o islamskom náboženstve nevyjadrujete zle. Pokiaľ ide o výzvu k modlitbe, ktorá sa číta päťkrát denne z reproduktorov početných mešít v celom Turecku. Tieto výzvy nezosmiešňujte ani nenapodobňujte, pretože Turci sú na svoje dedičstvo a kultúru nesmierne hrdí a citliví a veľmi by sa ich to dotklo.
Spoločenské zvyklosti a porušenie etikety
Nepokúšajte sa podať ruku zbožnej moslimke (ktorá je zahalená), pokiaľ ona sama neponúkne ruku ako prvá, a zbožnému moslimovi (často rozpoznateľnému podľa čiapky a brady), pokiaľ on sám neponúkne ruku ako prvý.
Nefúkajte si nos počas jedla, ani diskrétne. Považuje sa to za mimoriadne neslušné.
Počas jedla si nešpárajte zuby, a to ani diskrétne. Považuje sa to za mimoriadne neslušné.
Počas sedenia si nedávajte nohy hore a snažte sa nikomu neukazovať spodnú časť chodidiel. Považuje sa to za neslušné.
Neukazujte na niekoho prstom, a to ani diskrétne. Považuje sa to za neslušné.
Nežujte žuvačku počas rozhovoru a pri verejných príležitostiach. Považuje sa to za mimoriadne neslušné.
Nedotýkajte sa niekoho bez dovolenia. To sa považuje za mimoriadne neslušné.
Neobjímajte ani niekoho priateľsky netľapkajte, najmä vo formálnych situáciách a pri formálnych príležitostiach a s niekým, koho ste práve spoznali a/alebo koho dostatočne nepoznáte. Považuje sa to za veľmi neslušné.
Nepoužívajte nadávky počas rozhovoru alebo keď hovoríte sami so sebou na verejnosti a tiež medzi priateľmi. Považuje sa to za veľmi neslušné.
Opilstvo na verejnosti (najmä hlasné a nepríjemné) sa rozhodne nehodnotí a je odsudzované, najmä v konzervatívnejších oblastiach krajiny. Opití turisti môžu tiež upútať pozornosť vreckových zlodejov. Čo však absolútne netoleruje opilstvo najmä polícia, ak je sprevádzané fyzickou agresivitou voči iným ľuďom, môže mať za následok pokutu a ak sa to opakuje, môže nasledovať vyššia pokuta a/alebo návšteva policajnej stanice (ak ste turista, môže dôjsť k vyhosteniu z krajiny).
Niektoré gestá, ktoré sú bežné v západnom svete, sa v tejto kultúre považujú za neslušné prejavy. Ľudia bývajú tolerantní, ak vidia, že ste cudzinec. Vedia, že to pravdepodobne robíte podvedome, ale ak si dáte záležať na tom, aby ste na ne pamätali, nedôjde k nedorozumeniam. Urobiť palcom a ukazovákom písmeno „O“ (akoby ste chceli povedať „OK!“) je neslušné, pretože robíte gesto pre dieru – čo má v tureckej psychike konotácie odkazujúce na homosexualitu. Vyhnite sa klikaniu jazykom. Niektorí ľudia to robia podvedome na začiatku vety. Je to gesto odmietnutia. Aj gesto „figa borová“, ktoré sa robí zovretím päste a vložením palca medzi ukazovák a prostredník, sa v Turecku považuje za ekvivalent prostredníka.
Ďalšie veci, na ktoré si treba dávať pozor
Verejné prejavy náklonnosti vo väčších mestách a turistických strediskách sú tolerované, ale môžu vyvolávať zbytočné pohľady verejnosti. Vo vidieckych oblastiach sa to odsudzuje a treba sa tomu vyhnúť. LGBT turisti by sa mali vyhýbať akýmkoľvek vonkajším prejavom náklonnosti, pretože to určite vyvolá zbytočné pohľady verejnosti. Otvorené prejavy náklonnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu sa však považujú za nevhodné.
Na verejnosti sa vyhýbajte kriku alebo hlasnému rozprávaniu. Hlasné rozprávanie sa vo všeobecnosti považuje za neslušné, najmä vo verejnej doprave. Hovorenie mobilným telefónom vo verejnej doprave sa nepovažuje za neslušné, ale za normálne, pokiaľ nejde o príliš „súkromný“ rozhovor.
Turci sa usmievajú oveľa menej ako ľudia zo Západu, najmä Anglosasi. Vyhnite sa úsmevu na cudzieho Turka, pretože ak tak urobíte, s najväčšou pravdepodobnosťou vám neodpovie v dobrom a bude vás považovať buď za čudáka, alebo si bude myslieť, že ste mentálne postihnutí. Usmievať sa v Turecku na cudzích ľudí na verejnosti sa nerobí a bude sa to považovať za nevhodné. Úsmev je tradične vyhradený pre rodinu a priateľov; úsmev na cudzinca sa bude považovať za urážlivý, pretože si buď bude myslieť, že si z neho robíte srandu a že je niečo zlé s jeho oblečením alebo vlasmi. Okrem toho sa automatický „západný úsmev“ všeobecne považuje za neúprimný, a akoby „nebol myslenýl vážne“.
Mešity
Vzhľadom na náboženské tradície sa od všetkých žien vyžaduje, aby pri vstupe do mešity (alebo do kostola a synagógy) nosili šatky na hlave a nenosili minisukne alebo krátke nohavice. To isté platí aj pre hrobky islamských svätcov, ak hrobka nie je oficiálne pomenovaná ako „múzeum“. Ak nemáte šatku alebo šál, ktorý by ste si mohli dať na hlavu, môžete si ho požičať pri vstupe. Pravidlo nosenia šatky sa však v poslednom čase trochu uvoľnilo, najmä vo veľkých istanbulských mešitách, v ktorých nie je zriedkavosťou vidieť turistu. Na takýchto mešitách nikoho neupozorňujú na ich oblečenie, ani na to, že nemajú šatky na hlave. Ak by ste aj museli mať šatku na hlave, nemusíte si robiť starosti s tým, ako sa šatky na hlave dajú správne nosiť, stačí si ju dať na temeno hlavy (môžete si ju omotať pod bradu alebo za krk, aby sa nezošmykla), to bude nadmieru postačujúce.
Muži musia mať pri vstupe do mešity (alebo do kostola a synagógy) oblečené nohavice, nie šortky, avšak v súčasnosti sa na ich oblečenie neupozorňuje (aspoň vo veľkých mestách). Pri vstupe do mešity vo vidieckych oblastiach sa môže stať, že budete musieť dodržiavať všetky tradičné postupy.
Počas modlitby si veriaci vyberajú rady v predných radoch mešít, v takomto čase sa držte vzadu a snažte sa nebyť hluční. Počas piatkovej poludňajšej modlitby, ktorá je najnavštevovanejšia, môžete byť požiadaní, aby ste mešitu opustili, neberte si to osobne, je to preto, že mešita bude veľmi preplnená, jednoducho tam nebude dosť miesta pre veriacich aj návštevníkov. Budete môcť vstúpiť späť, len čo veriaci vyjdú z brány.
Na rozdiel od niektorých iných blízkovýchodných kultúr je v tureckej kultúre zakázané jesť, piť, fajčiť (čo je prísne zakázané), hlasno sa rozprávať alebo smiať, spať alebo len tak ležať, dokonca aj sedieť na zemi vo vnútri mešít. Verejné prejavy náklonnosti sú rozhodne tabu.
Pred vstupom do akejkoľvek mešity by ste si mali vyzuť všetku obuv. Vo vnútri mešít sú stoly na topánky, hoci sa môžete rozhodnúť, že ich budete počas návštevy držať v ruke (pomohlo by vám plastové vrecko, ktoré by slúžilo len na tento účel). Niektoré mešity majú namiesto pultov na topánky trezory so zámkom.
Aj keď sú pri vchodoch do najnavštevovanejších mešít uvedené „oficiálne“ otváracie hodiny, ktoré sú zvyčajne kratšie, než koľko je mešita skutočne otvorená, v skutočnosti nič neznamenajú. Mešitu môžete navštíviť dovtedy, kým sú jej brány otvorené.
Napriek turistom, ktorí nedodržiavajú pravidlá obliekania, je najlepšie sa pri vstupe do mešít, hrobiek a iných miest uctievania obliekať konzervatívne a dodržiavať všetky tradičné postupy; nielen preto, že sa to vyžaduje, ale aj na znak úcty.
LGBT turisti
Turecko sa považuje za pomerne bezpečné pre LGBT turistov a násilie voči homosexuálom je pomerne zriedkavé. V Turecku neexistujú žiadne zákony proti homosexualite, ale vláda neuznáva vzťahy osôb rovnakého pohlavia a otvorené odhalenie vašej orientácie s veľkou pravdepodobnosťou vyvolá pohľady a šepot.
Fajčenie
Všetky cigarety sa predávajú voľne a na západné pomery sú stále pomerne lacné.
Hoci mnohí, ak nie väčšina Turkov fajčí, zdravotné povedomie o fajčení sa zvyšuje a počet fajčiarov pomaly, ale isto klesá a zavedený prísny zákaz fajčenia sa prekvapivo dodržiava.
Fajčenie v prítomnosti osoby, ktorá nefajčí na verejnom mieste, si vyžaduje jej súhlas. Ak sa niekomu dym nepáči, požiada vás, aby ste nefajčili, alebo si odkašle, potom stačí prestať a ospravedlniť sa. Takto to robia miestni obyvatelia.
Ak ste pozvaní k niekomu domov, nefajčite, pokiaľ to najskôr neurobí hostiteľ, a potom, keď to urobí, môžete ho požiadať o povolenie fajčiť.
Ak ste na mieste, kde sa fajčí, môžete fajčiť, ale ak ste na mieste, kde nikto nefajčí, požiadajte ho najprv o povolenie.
Zákaz fajčenia
Fajčenie je zakázané vo všetkých vnútorných priestoroch (napr. na letiskách, staniciach metra a vnútorných železničných staniciach, v školách, na univerzitách, v budovách štátnej správy, na všetkých pracoviskách, v koncertných sálach, divadlách a kinách) a vo verejnej doprave (lietadlá, trajekty, vlaky, prímestské vlaky, metro, električky, autobusy, minibusy a taxíky). Fajčenie je zakázané na športových štadiónoch a v školách, ktoré sú jedinými vonkajšími priestormi, kde je tento zákaz rozšírený. Za priestupok sa ukladá pokuta 109 lír (15 EUR). Samostatne je zakázané fajčiť aj v reštauráciách, baroch, kaviarňach, tradičných čajovniach, na ostatných klimatizovaných verejných miestach vrátane obchodných domov a reštaurácií v nákupných centrách; a neexistujú žiadne výnimky, pretože zakázané sú aj vnútorné nefajčiarske časti. Okrem pokuty 109 lír (15 €) pre fajčiarov je tu vysoká pokuta 7 453 lír (1 000 €) pre majiteľov za to, že zákaz riadne nedodržiavajú, a preto sa v týchto zariadeniach prísne presadzuje.
V Istanbule, najmä v neturistických oblastiach, vám niektoré bary/reštaurácie/hudobné podniky a dokonca aj pracoviská prinesú popolník, pretože v nich bude fajčiť veľa ľudí, aj keď je na stene nápis zakazujúci fajčenie, mnohí ľudia to považujú za vec uváženia majiteľov/pracovníkov budovy. Avšak bary/reštaurácie/hudobné podniky v turistických oblastiach (napr. Beyoğlu, Sişli atď…) sú neúnavne „prepadávané“ (a v prípade akéhokoľvek porušenia – nielen za nerešpektovanie zákazu fajčenia – vysoko pokutované) zabıta (obecným úradníkom), takže tieto podniky sa oveľa menej odvážia porušovať zákazy. Hoci takéto „razie“ budú pre turistov nepríjemné, zákazníkov sa nedotknú, keďže zabıta zákazníkom pokuty neudeľuje – nanajvýš ich v prípade závažných porušení vyzve, aby podnik opustili.
Zákaz fajčenia sa však otvorene porušuje v budovách štátnej správy, kde si úradníci zrejme myslia, že sú akosi nad zákonom.
Mimo miest a turistických stredísk sa zákaz fajčenia menej prísne presadzuje v malých mestách a na dedinách takmer vôbec, pretože mestská polícia (zabıta) len zriedkavo prichádza na tieto miesta, aby ho presadzovala a udeľovala pokuty, čo vedie k tomu, že niektoré podniky a ich zákazníci to ignorujú, ale aj tam je napriek tomu najlepšie dodržiavať menej presadzovaný zákaz fajčenia.
Hoci je fajčenie vo verejnej doprave prísne zakázané, môžete vidieť niektorých taxikárov fajčiť vo svojich taxíkoch, na ktoré sa tiež vzťahuje zákaz fajčenia, ale je to jediný druh verejnej dopravy, kde sa tento zákaz otvorene porušuje. Pri nastupovaní do taxíka stačí taxikára požiadať, aby nefajčil, a on vám zdvorilo vyhovie – v skutočnosti väčšina z nich cigarety uhasí okamžite, keď vidí, že ich privoláva alebo sa k nim blíži zákazník.